Ako vegetácia chladí mestá - príbeh dvoch hlavných miest
V letnom dni môžu byť mestá o 5-10°C teplejšie ako okolná krajina. Tmavé povrchy absorbujú slnečné svetlo. Betón uchováva teplo. Klimatizácie pumpujú horúci vzduch do ulíc.
Toto je efekt mestského tepelného ostrova - a zhoršuje sa, keď mestá rastú a letá sa otepľujú.
Povrchová teplota nameraná satelitom nad mestským jadrom Barcelony počas letného popoludnia. Dosť horúce na popálenie bosých nôh.
Satelity Landsat nesú termálne senzory, ktoré merajú povrchovú teplotu. Modré oblasti sú chladnejšie, červené sú teplejšie.
Rozsah: 27°C až 52°C. Mestské jadro žiari červeno.
Rozsah: 11°C až 42°C. Viac modrej, viac zelených plôch viditeľných.
Stromy a rastliny chladí mestá dvoma spôsobmi: tieň blokuje slnečné svetlo a evapotranspirácia uvoľňuje vodnú paru, ktorá absorbuje teplo.
Jeden dospelý strom môže poskytnúť chladiaci ekvivalent 10 izbových klimatizácií bežiacich 20 hodín.
Kodaň má takmer trikrát väčšiu hustotu vegetácie ako Barcelona - a povrchové teploty priemerne o 10°C nižšie.
V každom meste vzťah platí: štvrte s väčšou vegetáciou majú nižšie povrchové teploty. Parky sú chladné ostrovy v mori tepla.
Nejde len o pohodlie - extrémne horúčavy zabíjajú viac ľudí ako akákoľvek iná poveternostná udalosť. Zelená infraštruktúra zachraňuje životy.
Stromy pozdĺž ulíc poskytujú tieň a chladenie tam, kde ľudia chodia.
Vegetácia na strechách znižuje teploty budov a odtok.
Parky vytvárajú chladné zóny, z ktorých majú prospech okolité štvrte.
Keďže klimatická zmena zosilňuje vlny horúčav, mestská vegetácia sa stáva kritickou infraštruktúrou. Údaje ukazujú, ktoré štvrte najviac potrebujú zelené investície.
